Klimatizačná technika reguluje teplotu na nami požadovanú, môže zabezpečovať filtráciu, cirkuláciu, výmenu vzduchu ohrev alebo ochladzovanie okolitého vzduchu apod.. Zdroj energie potrebnej pre ohrev teploty môže byť elektrika, plyn alebo tepelné čerpadlo.

Vzduchotechnika naproti tomu zabezpečuje hlavne odvetranie a výmenu vzduchu s jeho skvalitnením. Do oblasti vzduchotechniky patrí už aj obyčajný ventilátor, ktorý vlastne nerobí nič iného , iba v priestore aktívne, pod pracovným  tlakom  premiestňuje vzduch. Na druhom konci technického reťazca sú celé vzduchotechnické centrály, ktoré okrem výmeny obrovského množstva vzduchu v budovách, zabezpečujú jeho distribúciu na potrebné miesta. Vzduch pred jeho rozdelením na odberné miesta pomocou potrubných vzduchotechnických vedení sa   náležite upraví filtrovaním, ohriatím, ochladením, odvlhčením, zvlhčením, či dokonca odorizáciou, či sterilizáciou.

Rekuperácia. Je síce len jednou z oblastí vzduchotechniky, ale v poslednom čase získava veľmi na význame predovšetkým v súvislosti s riadeným vetraním nízkoenergetických a pasívnych domov. Je to vlastne taký spôsob výmeny vzduchu, pri ktorom zaistíme, aby sa nám odchádzajúci vzduch stretol s prichádzajúcim na určitej teplovýmennej ploche, odovzdal si pritom vzájomne tepelnú energiu, ale sa pritom vzájomne nijako nepremiešal. Aký to má význam? Veľký. Môžeme pozbierať odpadový vzduch aj z kúpelní a toaliet a teplo sa nám vráti späť bez toho, žeby sme preniesli do objektu aj pachy a splodiny vydýchaného vzduchu (kysličník uhličitý).

Riadené vetranie nízkoenergetických a pasívnych domov: V snahe ušetriť maximálnu energiu na vykurovanie domu sa v poslednom čase výrazne pohla  technológia stavby takzvaných nízkoenergetických a dokonca už i pasívnych domov. Sú to stavby, ktoré okrem iných charakteristických stavebných úprav posúvajú svoj izolačný stav do takej úrovne, že objekt sa stáva doslova hermeticky uzavretý a pre potreby bývania v podstate nevyhovujúci. Nielenže obyvatelia potrebujú kvalitný vzduch na dýchanie, ale oni aj produkujú vlhkosť, pachy a vydychujú kysličník uhličitý. Pobyt v takomto dome potom zodpovedá pobytu v ponorke, alebo kozmickej lodi. Biologické potreby a potreby samotnej stavby (na najchladnejších miestach kondenzuje vlhkosť a vznikajú plesne) vyžadujú aby sa objekt vetral. No potom načo boli všetky tie obrovské investície do hrubej a drahej izolácie, keď sa všetko ušetrené teplo (v lete príjemný chládok) zmarí pri vetraní za pár minút? Ani zotrvačnosť masívu stien všetko nezachráni. V takomto prípade to už ináč neide, iba jednoznačne vetrať cez rekuperátor. Teda vetrať v podstate málo, ale takmer nepretržite, vždy však pritom vrátiť maximum energie späť do domu.

Vykurovanie nízkoenergetických a pasívnych domov: Na prvý pohľad sa zdá, že oblasť vykurovania do  kapitoly vzduchotechniky a klimatizácie nepatrí. Nie je to pravda, lebo aj klasická vzduchotechnika pozná a využíva technológiu teplovzdušného vykurovania, klimatízácia je dokonca predchodcom a pôvodcom známeho režimu tepelného čerpadla, ale pre nízkoenergetické a pasívne domy je táto možnosť alfou a omegou úspor investícií. Riadené vetranie nám totiž umožňuje za určitých podmienok celkom sa vzdať klasického spôsobu vykurovania.                                                                                                                 Táto podmienka je okrem zabezpečenia náležitého izolačného stavu objektu podmienená aj spôsobom ako do objektu dostať  dosť pasívnych, či aktívnych solárnych ziskov. Ak sa dáme na cestu pasívneho solárneho vykurovania, tak musíme charakter stavby tomu prispôsobiť a vzdať sa konvenčnej estetiky a bežne zaužívaných tvarov, lebo prioritou je cez tvary a veľkosti okien, ich orientáciu a tieniace prvky, vnútorný akumulačný masív a celý rad ďalších podmienok sa dostať k tomu, aby nám slnko v letnom období neprehrievalo objekt a v zime cez nízky uhol elevácie zase prehrialo priestor prakticky zdarma. Kto však videl tvar optimalizovaných pasívnych domov na vlastné oči, asi ním nebol celkom nadšený a bude ešte dlho trvať, kým sa nájde aj v tomto pochopenie verejnosti.                                                                                                                               Druhou možnosťou je riešiť to aktívnymi solárnymi ziskami. Pre nízkoenergetické domy ani iná cesta prakticky nie je, lebo im do charakteru pasívnych domov chýba veľa podstatných náležitostí. Naproti tomu umožňujú zostať okolo bežných, zaužívaných architektonických riešení. Tu sa teda  v prvom rade musí zaistiť , aby sa objekt mohol vykurovať a to hlavne nízkopotencionálne. Teda, aby už na úrovni teplôt vykurovacieho média okolo 40 stupňov bolo možné objekt dobre vykúriť a takzvaná hranica bivalencie aby  bola čo najnižšia. Doslova, aby sa pokiaľ možno nemusel používať tvrdý zdroj, ktorý je však pre prípad núdze vždy doporučený, lebo krátkodobé extrémy počasia sú nepredvídateľné. Potom už je na našom uvážení, či uprednostníme tepelné čerpadlo, či solárne kolektory. Tie sú na celoročnú výrobu teplej úžitkovej vody aj tak nevyhnutné dokonca aj u pasívnych domov.                                                                                                                                                 Ak teda máme poriešené nízkopotenciálové vykurovanie, alebo dokonca pasívne vykurovanie, našim záujmom bude, aby sme pri samotnom vetraní nepokazili to, čo za cenu nemalých investícii dostávame prácne do domu. Podľa fyzikálnych podmienok výmeny vzduchu (rozdiel teplôt, vlhkosť, rosný bod a iné) sa nám na rekuperátore podarí zachrániť a vrátiť do stavu teploty privádzaného vzduchu 60-90 % tepelnej energie, čo je nemalý prínos. Táto okolnosť sa potom využíva tak, že rekuperátor môže suplovať tvrdý zdroj a po prekročení hranice bivalencie (tepelné čerpadlo, alebo solárne kolektory už nemôžu dosiahnúť potrebnú teplotu na udržanie teplotného režimu) sa zabudované elektrické teplovzdušné teleso v rekuperátore zapne do dohrevu a eliminuje stratu vzniklú na rekuperácii.  Prakticky to znamená toľko, že ak termostat zaznamená podchladzovanie teploty v referenčnej miestnosti privádzaným vzduchom z rekuperátora, pritom napríklad tepelné čerpadlo je už doslova na hranici prijateľnej COP (podiel príkonu a výkonu sa blíži k hodnote 1) nemusíme ho vypínať z činnosti, ako sa to bežne doporučuje, iba ho udržujeme maximálne nad hodnotou prijateľnej účinnosti a pomáhame si dohrevom rekuperovaného vzduchu.  Pri súčte oboch príkonov zaznamenáme značnú úsporu, lebo pomáhame tepelnému čerpadlu sa vrátiť na režim, kde jeho elektrický príkon znova je omnoho menší, ako produkovaný tepelný výkon. Tento režim je však možný len u dobre izolovaných domov, teda u kategórie , kde sa v tejto kapitole pohybujeme. U klasických domov , kde sú teploty vnútorných priestorov ovplyvnené ekvitermicky (okolitá teplota aktívne podchladzuje steny a podlahu) by sa malo tepelné čerpadlo radšej vypnúť a prejsť na tvrdý zdroj a prehrievať ním cez vykurovacie médium priamo masív objektu.

Zemný vzduchový kolektor:  Je účinným liekom na zamedzenie podchladzovania vzduchu v rekuperátore. Princíp vychádza zo skutočnosti, že v určitej hĺbke pod zemským povrchom, je celoročne stabilná teplota. Vieme, že túto skutočnosť využívajú aj zemné tepelné čerpadlá na získavanie primárnej energie do fázovej premeny v kompresore a pokrývajú tým zhruba 2/3 tepelného výkonu pre potreby vykurovania. No množstvo vzduchu potrebného pre riadené vetranie cez rekuperátor umožňuje namiesto kvapaliny preháňanej v zemskom podloží prisávať priamo vzduch do rekuperátora! Pritom k tomu stačí pomerne jednoduché zariadenie, obyčajná plastová rúra uložená v dostatočnej hĺbke a v dostatočne vodivom podloží. Zisk 20K v zime hovorí sám za seba. Naviac v letnej horúčave možnosť ochladenia o nejakých 12K tiež nie je na zahodenie a podporuje klimatizovanie priestoru nízkoenergetických stavieb len prírodným spôsobom.

CENY ZARIADENÍ.

Ceny zariadení sa dynamicky menia a aj typové a výkonové rady sa neustále preskupujú, preto je cenové relácie zverejňovať neaktuálne už niekoľko dní po vydaní oficiálneho cenníka. Ceny klimatizácií sa naviac menia aj sezónne podľa dopytu a skladových zásob. Jednoznačne je však možné povedať, že ceny zariadení sú u jednotlivých distribútorov takmer rovnaké a nemalo by sa v žiadnom prípade pri výbere pozerať len na cenu zariadenia. (Najlacnejšie čínske výrobky s problematickou zárukou kúpite aj u nás už od  8000 Sk)...

Treba si uvedomiť, že napríklad klimatizačné zariadenia podliehajú zákonu o ochrane vôd a ovzdušia a preto je nutné ich podrobovať povinným kontrolným a servisným úkonom odbornou a oprávnenou firmou. Zákazníka preto musí okrem ceny zariadenia zaujímať aj cena montáže, doba záruky, spôsob a cena servisu a hlavne či má realizátor montáže patričné oprávnenie vydané Zväzom chladiarenskej a klimatizačnej techniky, nakoľko tieto skutočnosti podliehajú normám EÚ a môžu spôsobiť zákazníkovi zbytočné problémy. Výrobca napríklad neuznáva reklamácie, ak majiteľ nepreukáže odbornú montáž a pravidelný servis na zariadení. To si treba zvážiť aj pri "výhodnom" nákupe z palety vo veľkoobchodných reťazcoch!

Pokiaľ ste si vybral zariadenie podľa horeuvedenej technickej špecifikácie, máte predstavu o triede a značke zariadenia, môžeme Vám cenu oznámiť obratom, včítane ceny montáže a príslušných servisných podmienok. Stačí zavolať na číslo 055/ 6482046  a budete presmerovaný k obchodnému zástupcovi, ktorý s Vami preberie a usmerní Vaše požiadavky a povie Vám komplexnú cenu. Cena zariadenia je totiž len časťou celkovej ceny, ktorou sa dostanete až k užívaniu zariadenia, preto sa nenechajte zbytočne okrádať a hlavne nestrácajte právo na záruku!