Ak nezabudneme na klasického strašiaka návratnosti, ktorým operujú takmer všetci naši zákazníci (dokonca aj takí, ktorí sa k nám dovezú na niekoľko miliónovom aute a nikdy ich nenapadne ani rozmýšľať o tom kedy sa im investícia do neho vráti), tak môžeme každého ubezpečiť, že vzhľadom na reálnu životnosť fotovoltaických panelov sa im investícia raz vráti, lebo ani za jeden watt energie ktorú im počas svojej životnosti zariadenia vyprodukujú, nebudú musieť zaplatiť ani korunu! Tým natvrdlým doporučujeme spočítať si koľko dajú za jeden watt vyprodukovaný batériami do rôznych domácich zariadení. Budete prekvapení, ale sú to počas vášho života značné sumy. Je žiaľ prirodzené, že človek je náchylný po eure utrácať tisíce, ale naraz ich investovať na reálne garantovanú úsporu nedokáže.
Okrem v predošlej otázke uvedených ostrovných systémov pre aplikáciu fotovoltaiky (odľahlé miesta) sa teda fotovoltaika uplatní pri náhrade batérií , v kempingových zariadeniach , v alarmoch, v chatách a chalupách na dobíjanie mobilných telefónov a podobne. Z praxe vieme, že najrôznejšie aplikačné možnosti si nachádzajú sami zákazníci. Veľmi výhodná je aplikácia v spojení s termickým solárnym systémom: Predstavte si chatku, alebo weekendový domček, ktorý by ste chceli temperovať solárnou energiou. Termický solárny systém (pozri kapitolu „solárna vykurovacia a vodoohrevná technika“) nám z plochy solárnych kolektorov na rozdiel od fotovoltaiky produkuje energiu doslova v kilowattoch, ktorú vieme zužitkovať v nízkopotenciálových vykurovacích telesách (napríklad veľkoplošný podlahový systém). Ak žiaľ nemáme v objekte zdroj elektrickej energie, nepodarí sa nám energiu z plôch solárnych absorbérov dostať. Jednoducho potrebujeme poháňať obehové čerpadlá , aby sa slnkom nahriate médium dostalo do teplovýmenných plôch v objekte a potrebujeme napájať aj riadiaci systém, ktorý bude efektivitu dodávky energie strážiť.
Na uvedenú úlohu lepší zdroj elektrickej energie, ako fotovoltaický systém ťažko nájdeme. Výhodou je energia zdarma a súvsťažnosť s kvalitou slnečného svitu. Ak nám slnko intenzívne nahrieva termické kolektory, zároveň intenzívne vyrába elektrickú energiu na fotovoltaickom paneli a zároveň intenzívne poháňa distribúciu média obehovýmí čerpadlami.
Pri poklese aktivity solárnej energie sa samoregulačný proces prejaví spomalením obehového prietoku a teplonosná kvapalina sa môže lepšie prehriať. V reálnej situácii tento proces síce musí z hľadiska citlivosti doladiť regulátor, ale výsledky sú pomerne dobré.
V lete keď objekt viac využívame a vykurovanie je pasé, systém prechádza na výrobu TÚV v zásobníku, ktorý v zime slúži ako kvázi akumulátor. Proces výroby TÚV v lete je počas dňa intenzívny , ale krátkodobý, preto zvyškový výkon fotovoltaiky použijeme na iný účel (malá chladnička, úsporné osvetlenie, prenosný televízor, mobilný telefón, alarm a pod.).

V časoch dotácií (napríklad viď program „Zelená energia domácnostiam) sa ľady pohli aj u nás a záujem úmerne vzrastá a realizácií pribúda. Prax ukazuje, že so znižovaním energetickej náročnosti domácností sa význam vlastnej FV sústavy dostal do úplne iného svetla. Optimum je pokrytie výkonom okolo 3 kW na domácnosť s akumuláciou okolo 5 kWh. S cenou sa hýbeme po odčítaní dotácie do 5 tis. Eur.

Bolo by to pre stabilný výkon veľmi účelné, ale riešenie problému je ako vždy otázkou kompromisu. Ak by nám polohovacie zariadenie (nejaký servomotor ) spotrebovalo toľko energie, že zisk zo zmeny polohy by ju nekompenzoval, potom je jeho aplikácia nereálna ( a to ešte musíme počítať s tým, čo nás také servozariadenie bude stáť). V praxi sa preto polohovanie uplatňuje iba zriedka. Pre relatívne dobrú účinnosť je účelné pre panely fotovoltaického systému nájsť počas dňa netienenú plochu s južnou, juho-juhovýchodnou alebo juho-juhozápadnou plochou so sklonom 32-47o voči horizontálnej rovine.

Je možné aj riešenie s prepínaním kolektorových polí, ktoré sa zapínajú do spotreby podľa polohy slnka. Je všeobecne možné konštatovať, že optimálna poloha panelov obzvlášť polymorfných je menej kritická, ako je to u termických kolektorov. Výkon a účinnosť FV panelov sa neustále mierne zlepšuje, ale na jednotku plochy sú stále v nevýhode oproti termickým panelom. Len prevádyková ekonomika a cena energií v budúcnosti nám dá jasný podnet k ich maximálnemu využívaniu.