Mať svoj vlastný bazén s celoročnou prevádzkou je snom každého majiteľa rodinného domu .Uzavretie priestoru okolo bazéna má mnoho nesporných výhod, od súkromia počnúc , až po tepelnú pohodu končiac. No málokto si uvedomuje aké náročné je takýto priestor udržiavať z hľadiska energetickej bilancie a hlavne z hľadiska udržania relatívnej vlhkosti na prijateľnej úrovni. Bazén samotný je obrovský žrút energie. Na jeho uvedenie do prevádzky a trvalé užívanie treba značné množstvo energie. Na ohriatie 1 m3 vody len o jeden jediný stupeň potrebujeme 1,18 kW tepelnej energie- ale aj to za ideálnych podmienok! Ak je rozdiel teplôt vody v bazéne voči okoliu značný (niekoľko stupňov) bude energetická náročnosť omnoho vyššia.
Predstavme si, že bazénová hala má v lete teplotu vzduchu okolo 28oC a práve napustený bazén 12oC. Tento stav je pre využitie bazéna na bežný účel nevhodný. Samozrejme príroda sa snaží teplotný rozdiel vyrovnať a vzduch a voda si začínajú odovzdávať energiu. V prvej fáze sa začína vysušovanie vzduchu kondenzáciou na studenej vodnej hladine. Toto je príjemná skutočnosť, ktorá však pre praktické využitie bazéna nemá veľký význam, pokiaľ nie je bazén súčasťou sauny. Voda v bazéne by mala mať iba o stupeň –dva menej, ako je teplota vzduchu a ten by mal mať 23-24o C ( pre deti je vhodné aj viac). Nie je to jednoduché teploty vyrovnať, pretože špecifická tepelná vodivosť vzduchu je v značnom nepomere k vode .U krytých bazénov sa preto teplota bazéna musí dvíhať umelo pomocou výmenníka vo filtračnom okruhu, ktorým sa nahrieva celý objem bazénovej vody pretekajúcej cez teplovýmennú plochu nahrievanú plynom, alebo elektricky. Najvhodnejšie na účel klimatizovania bazénovej haly sú špeciálne odvlhčovače.
Veľmi často sa zabúda na skutočnosť, že aj najkvalitnejšie izolovaný bazén stráca pri nábehu do prevádzky veľmi veľké množstvo energie, ktorá odchádza do masívu, v ktorom je osadený a časť energie je obetovaná evaporácii. Je to prirodzený jav spojený so stratou energie pri vyparovaní z vodnej hladiny, ktorému sa snažíme zabrániť prekrytím vodnej hladiny fóliou. Ak chceme z počiatočnej teploty sa dostať na prevádzkovú, musíme nechať nabiehať bazén veľmi intenzívne. Za 24 hodín musíme dodať viac energie, než 1,18 kW na m3 a oC, pretože bazén stratí takmer 1 OC za 24 hodín prirodzeným chladnutím. Čím viac sa blížime k prevádzkovej teplote, teda vyrovnávame teplotu v okolí podložia, vo vode a v bazénovej hale, tým viac sa nám energetická náročnosť zmenšuje a nakoniec sme v polohe , keď je nutné kompenzovať iba straty chladnutím a vyparovaním (zmena skupenstva znamená spotrebu energie a tá sa odoberá najviac z vodnej hladiny). Vyplýva z toho, že najdrahšia prevádzková položka bazéna je jeho nábeh.. Ideálne je preto nenechať bazén vychladnúť a udržiavať ho čo najlacnejším zdrojom energie (solárny systém) pokiaľ možno trvale. Na nábeh teda potrebujeme silný a intenzívny zdroj trvale k dispozícii- plyn, elektrika (pre domáce bazény rádove desiatky kWh) .Na udržiavanie teploty v bazéne nám po nábehu stačí asi 1/5 výkonu. Na tento dimenzujeme napríklad solárny systém. Optimalizovať výkon solárneho systému aj na nábeh je nehospodárne, nelogické a nezaručuje dobrú návratnosť . Jeho úlohou má byť bezplatné udržiavanie teploty na prevádzkovej úrovni a solárny systém dimenzovaný aj na nábeh by bol vlastne celý rok nevyužitý. Inou alternatívou na udržiavanie teploty môže byť tepelné čerpadlo.
Nakopli sme teda bazén intenzívnym nahriatím na prevádzkovú teplotu, solárny systém nám plochou kolektorov rovnajúcou sa 50-60% plochy hladina bazéna bezplatne udržiava teplotu na nastavenej hodnote a my môžeme tráviť príjemné chvíle s rodinou v príjemnej vodičke…
Je to skutočne tak? Je , až do chvíle, keď zistíme, že na určitých miestach sa nám koncentruje vlhkosť, okná sa nám rosia, drobí sa nám omietka, alebo sádrokartón a tvorí sa nám nepríjemná plieseň. Akýsi múdry poradca nám doporučí nainštalovať do steny ventilátor. Výsledok je však mizerný a po doplnení ďalšieho ventilátora (prívod-odvod) sa nám v zimnom období podarí tak podchladiť bazénovú halu, že spotreba energie na dokúrenie je neúmerne vysoká. V odbornej literatúre sa dočítame, že treba inštalovať odvlhčovač. Čo to je, a čo nám prinesie?
Odvlhčovač je z technického hľadiska kompaktné chladiace zariadenie, ktoré nám vďaka cyklickému „premieľaniu“ vzduchu v hale cez podchladený výparník odoberá kondenzovanú vzdušnú vlhkosť. Svojim spôsobom a princípom činnosti sa od bežného klimatizačného zariadenia nelíši, až na to, že kým úlohou klimatizačného zariadenia je dostať teplo z objektu (napr. oddelením kondenzátora od vnútornej jednotky a jeho umiestnením do exteriéru), odvlhčovač kondenzačné teplo vracia do objektu a je možné ho použiť na ofukovanie presklených plôch, ktoré sa prestanú rosiť. Nevýhodou odvlhčovača je jeho pasívna tepelná bilancia v lete, keď býva v bazénovej hale horúco a je z dôvodu špeciálnych nárokov na hlučnosť (chladiaci kompresor je vo vnútri objektu a aj ventilátor musí nehlučne pokryť potreby výparníka aj kondenzátora) pomerne drahým zariadením. Dimenzuje sa na odvlhčovací výkon v litroch za 24 hodín a ten zodpovedá výparnej ploche bazénovej hladiny. Ani najvýkonnejší odvlhčovač však pri maximálne vhodnom umiestnení nedokáže obsiahnuť celý objem vzduchu bazénovej haly a preto sa pri väčších halách dáva odvlhčovačov viac. Je to neúmerne drahá záležitosť, ktorá sa dá riešiť často vhodnou kombináciou niekoľkých spôsobov odvlhčovania. V praxi sa nám osvedčilo použitie menšieho odvlhčovača v spojení s klimatizačnou jednotkou. Výhodou takéhoto riešenia je skutočnosť, že každá klimatizačná jednotka je pri zrovnateľnom chladiacom výkone práve tak dobrým odvlhčovačom, ako je špeciálny odvlhčovač, pritom naviac vzduch filtruje a v letnom období intenzívne chladí vzduch. V prevedení tepelné čerpadlo je energeticky úsporným teplovzdušným agregátom slúžiacim na vykurovanie bazénovej haly. V tomto režime žiaľ nevie odvlhčovať, preto sa automaticky zapína klasický odvlhčovač. Ďalšou výhodou je, že pomocou klimatizácie vieme stabilne udržiavať režim tzv. fázy rosného bodu, teda ak stabilizujeme teplotu v hale blízko teploty vody v bazéne, proces vyparovania sa nám zastaví. Ak vieme kedy sa bude bazén používať, nastavíme si zvýšenie teploty vzduchu na požadovaný čas a proces vyparovana sa zúži len na uvedené obdobie. Teplotu ovzdušia dokáže klimatizácia zmeniť za veľmi krátky čas.
Na druhej strane pohnúť s teplotou bazéna je veľmi energeticky náročné.
Cena klimatizačnej jednotky je oproti odvlhčovaču rovnakého odvlhčovacieho výkonu o viac ako 50% nižšia a je to omnoho univerzálnejšie zariadenie. A to stojí za úvahu. Máme v prevádzke bezproblémové bazénové haly len s klimatizáciou a rýchlym odvetraním a nevykazujú žiadny problém, pokiaľ užívateľ sa riadi horeuvedenými zákonitosťami danými prírodou. Na druhej strane sú bazény s niekoľkými odvlhčovačmi a napriek tomu sa na miestach s tepelnými mostami
(často to býva najchladnejší odľahlý kút ) vytvára plieseň. Problém je preto nutné riešiť komplexne od stavebnotechnického riešenia až po situovanie odvlhčovačov, odvetrania, podlahového vykurovania, vykurovacích telies, klimatizácie a podobne. Amatérsky prístup sa v tomto smere nevypláca.